Martina Dubovcová

Martina Dubovcová je vedúca sestra na Psychiatrickej klinike v Univerzitnej nemocnici v Martine. V roku 2018 získala Biele srdce 2018 – sestra manažérka na republikovej úrovni.

V roku 2019 získala ocenenie Slovenka roka v kategórii zdravotníctvo, je predsedníčkou Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii Sk SaPA, členka Rady Regionálnej komory SK SaPA v Martine a členka Horatio – Európska asociácia psychiatrických sestier.

Organizuje celoslovenské konferencie pre sestry pracujúce v psychiatrii od roku 2012, 2017, 2018, 2019 a v neposlednom rade je členkou Občianskeho združenia Matka a dieťa Turca.

Vašim rodným mestom: Martin, aké ste mali detstvo? Čím ste chceli byť ako dieťa?

Detstvo som prežila ne dedine, s kamarátkami, vonku, v prostredí prírody, s rôznymi športovými a zábavnými hrami. Bežne sme sa hrávali na učiteľky, lekárky...

Mojím detským snom bolo byť letuškou, bavili ma cudzie jazyky a pomoc druhým.

Ste absolventkou Strednej zdravotníckej školy v Martine. Kam viedli Vaše kroky po strednej škole?

Po skončení strednej školy som sa rozhodovala pokračovať vo vzdelávaní ďalej. V tom čase (r. 2000) som chcela veľmi študovať medicínu, alebo pokračovať v odbore ošetrovateľstvo na VŠ. Ostala som v Martine a napokon som aj bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium ukončila na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, počas ktorých som pracovala ako sestra pri lôžku, ale aj v ambulancii všeobecného lekára. Počas štúdií som absolvovala aj zahraničné stáže v Nemecku a v Rakúsku.

„Začiatky neboli vôbec jednoduché. Mala som vysoké očakávania, a preto som spočiatku zažívala veľké sklamania minimálne z pohľadu generačných rozdielov medzi niektorými kolegyňami.“

Ako ste sa stali vedúcou sestrou na Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine?

Rozhodnutie ísť na výberový pohovor bolo postupné. Chcela som byť v praxi a mať viac skúseností aj v oblasti líderstva.

Vedúcou sestrou ste sa stali v pomerne mladom veku, ako Vás prijali staršie kolegyne? Zaviedli ste nové pravidlá?

Začiatky neboli vôbec jednoduché. Mala som vysoké očakávania, a preto som spočiatku zažívala veľké sklamania minimálne z pohľadu generačných rozdielov medzi niektorými kolegyňami. Intenzívnou prácou a snahou o zladenie týchto rozdielov sa mi napokon podarilo implementovať množstvo postupov pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o duševne chorých. Modifikovať niektoré prístupy a implementovať do pracovného prostredia väčšiu zaangažovanosť a záujem o inovácie.

Ste vedúcou sestrou na Psychiatrickej klinike. Je podľa Vás dôležitý individuálny prístup nielen k pacientom, ale aj k rodinným príslušníkom pacienta?

Rozhodne áno. Pri budovaní profesijného image sestry je potrebné nezabúdať, že na ktorejkoľvek pozícii je individuálny prístup veľmi dôležitý, nielen v rámci interpersonálnych, rodinných vzťahov, ale aj v prístupe sestra – pacient, či sestra a rodinný príslušník, rodič dieťaťa.

Čo by mali byť podľa Vás najdôležitejšie vlastnosti zdravotných sestier? Sú zdravotné sestry v súčasnosti doceňované?

Hlavnými atribútmi profesie sestry je odbornosť, profesionalita, empatia, kritické myslenie, schopnosť a záujem implementovať inovatívne prístupy a vytrvalosť. Samozrejme vlastnosti ako trpezlivosť, ochota sa kontinuálne vzdelávať, komunikatívnosť.

Ako som spomenula, atraktivita profesie sestry je založená na profesionálnom image sestry, ktorý je prestížne spoločensky zakotvený aj s prívlastkom autonómie. Pokiaľ je záujmom krajiny zdravá populácia, optimálny HDP a ekonomicky stabilné a atraktívne prostredie, vytvára sa základ pre absolútnu konkurencieschopnosť. To je silný indikátor pre mladých ľudí. Nehovoriac o kvalitných pracovných podmienkach a finančnom ohodnotení. Súčasný systém odmeňovania sestier je legislatívne zakotvený a odvíja sa od zaradenia sestier podľa ich kompetencií. Sú rozdiely z hľadiska zriaďovateľskej pôsobnosti, u akého poskytovateľa pracujú (či sú pod MZ, alebo VÚC, alebo v sieti nemocníc). Ocenenie sa týka nielen finančného ohodnotenia, ale aj spoločenského statusu tejto profesie.

Mali ste niekedy v živote krízu, kedy ste v sebe nevedeli nájsť motiváciu na pokračovanie vo Vašej práci?

Snažím sa v osobnom aj v pracovnom živote byť dennodenne vďačná za to, kým som, kde som a s kým som. Verím, že vždy nachádzam dôvody ísť ďalej a mať najmä vnútornú motiváciu. Vonkajšia motivácia je potom čerešnička na torte.

Naučila Vás niečo Vaša práca?

„V mojej práci som sa naučila veľkej pokore. Životné príbehy pacientov, medzi ktorými sú aj detskí pacienti, vytvárajú množstvo dôvodov na to, aby sme boli vďační, že sme zdraví.“

Čo máte na Vašej práci najradšej?

Svojím kolegom hovorím, že ak chcete mať radi Vašu prácu, mala by byť Vaším koníčkom. Väčšina sa pousmeje, ale za mňa je moja práca skvelým priestorom pre učenie, vzdelávanie, inšpiráciu pre študentov, získavanie skúseností. Učí ma „mentálnej flexibilite“. Každý deň je iný.

Ako najradšej relaxujete? Kde dopĺňate energiu?

Dobrá kniha, športové aktivity, hudba, tanec, to sú moje dobíjače.

Ako vyzerá Váš bežný deň?

Pracovný deň je dokonalou synergiou ranných rituálov od ranných porád, sesterských a lekárskych vizít, objednávania liekov, materiálu, pomôcok, cez plánovanie služieb sestrám a sanitárom, po manažovanie činností, ktoré sú spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti pacientom, ako aj so zvyšovaním odborných vedomostí. A samozrejme, každý deň prináša rôzne udalosti, ktoré je potrebné riešiť. Takže sa nevyhnem aj administratívnej činnosti a vykazovaniu. Takisto sú významné aj interaktívne stretnutia počas pracovného dňa s kolegami a vyhodnocovanie ich pracovnej spokojnosti.

Máte nejaké životné motto?

Mám, a to je Per aspera ad astram.

Martina je ošperkovaná týmito šperkami: