Lucia Gažová – Lulus Bakery

Lulus Bakery vznikla v decembri 2014 z čistej vášne jednej tvrdohlavej slečny, ktorú už dlhšie veľmi bavilo piecť. Odvtedy sa stala jednotkou na trhu a s jej svadobnými tortami sa môžete stretnúť na takmer všetkých svadbách v okolí Trnavy a Bratislavy. Lucia je autorkou úspešných kuchárskych kníh, vďaka ktorým sa môžete aj vy doma naučiť piecť neskutočné zákusky.

Vašim rodným mestom je Trnava, aké ste mali detstvo? Čím ste chceli byť ako dieťa?

Detstvo som mala krásne a veselé, aj keď občas mi ako jedináčikovi chýbal súrodenec. V Trnave som sa narodila, vyrastala som tu a nakoniec som tu aj zakotvila nielen bývaním, ale aj podnikaním. Lebo doma je najlepšie

„Študovala som marketingovú komunikáciu, ktorú využívam dennodenne. Nie som totiž len cukrárka, ale v prvom rade podnikateľka, ktorá sa vo svojej firme stará takmer o všetko a marketing je veľkou súčasťou môjho fungovania.“

Piekol niekto vo Vašej rodine, kto Vás zaučil remeslu, alebo ste sa všetko naučili sama?

Moja babka bola kedysi cukrárka, ešte predtým ako sa jej narodili deti a myslím si, že som čo-to podedila U nás v rodine sa vždy veľa pieklo, každú nedeľu bol či už doma alebo u jednej, či u druhej babky nachystaný koláč. Myslím si, že pečenie bavilo všetky ženy v našej rodine. Na Vianoce som občas mala pocit, že sa pretekajú, ktorá napečie viac druhov. Mňa ale piecť nikto neučil, nikdy som sa k tomu veľmi nemala. Samozrejme, vždy keď som bola chorá, tak sme s babkou, ktorá ma varovala, celé dni vypekali, ale to som bola ešte maličká. Potom som sa pečeniu vôbec nevenovala a pričuchla som k nemu naspäť až okolo mojich 22 rokov.

Na vysokej škole ste študovali marketing. Ako často tieto vedomosti aplikujete vo Vašej práci a ako konkrétne?

Študovala som marketingovú komunikáciu, ktorú využívam dennodenne. Nie som totiž len cukrárka, ale v prvom rade podnikateľka, ktorá sa vo svojej firme stará takmer o všetko a marketing je veľkou súčasťou môjho fungovania. Denne venujem hodiny spravovaniu sociálnych sietí, vymýšľaniu obsahu, zaujímavých balíčkov a produktov, ktoré svojim zákazníkom ponúkam. Myslím si, že práve to, že som v marketingu bola ako-tak zorientovaná, mi na začiatku veľmi pomohlo presadiť sa a dostať sa do povedomia ľudí.

Kedy padlo rozhodnutie, že sa budete naplno venovať cukrárstvu?

V roku 2014, keď som bola na plný úväzok zamestnaná ako marketingová manažérka a po večeroch a nociach som doma piekla. Vtedy som si začala uvedomovať, že práve pečenie ma napĺňa omnoho viac a začalo sa mi ozývať mnoho nádejných budúcich zákazníkov. Tak som sa po dlhom váhaní rozhodla prekonať strach a obrovský rešpekt z neznámeho, dať v práci výpoveď a založiť si firmu a cukrársku výrobňu.

Neodhováral Vás niekto od tohto kroku?

Ale áno! Takmer všetci. Bolo to veľmi nečakané, pomerne rýchle, no hlavne riskantné rozhodnutie. Podnikanie v gastrobiznise nie je najľahšia disciplína a vyžaduje si veľkú investíciu. Tak isto aj schvaľovací a legislatívny proces je extrémne náročný. Preto sa našli mnohí, ktorí ma odhovárali. Časom to ale ustúpilo a tešila som sa plnej podpore celého môjho okolia. Či už rodina, alebo kamaráti pri mne stáli aj v tých najťažších časoch a začiatkoch.

Vaše zákusky, makrónky a torty sú dnes na Slovensku doslova fenoménom. Stíhate vyrábať a zachovávať kvalitu? Musíte zákazníkov odmietať?

Mojím cieľom nikdy nebolo vyrábať dezerty ako na bežiacom páse. V takom prípade by som kvalitu, ktorú ja vyžadujem, zachovať nedokázala, takisto by som nemohla večer zaspávať s pocitom, že som spokojná a každý koláčik prešiel mojimi rukami. Preto som sa rozhodla ísť cestou kvality a trošku aj exkluzivity, a nie kvantity. Zákazníkov odmietam, žiaľ, pravidelne, vo väčšine období roka nedokážeme uspokojiť dopyt, ktorý po našich výrobkoch je. Ale tak to je správne, Lulus bakery nikdy nebude veľkovýrobňa, ale malá cukrárska výroba, kde sa doslova hráme s každým jedným koláčikom a tortou ako so šperkom. Na druhej strane práve to, že som nebola schopná uspokojiť dopyt po našich koláčikoch, podnietilo moje ďalšie podnikateľské aktivity. Vydala som dve cukrárske knihy, začala natáčať inštruktážne videá, občas pripravím nejaký workshop a touto cestou odovzdávam trošku svojich vedomostí a know-how aj ľuďom, ktorí si naše koláčiky a torty kúpiť nemôžu.

„Tak som sa po dlhom váhaní rozhodla prekonať strach a obrovský rešpekt z neznámeho, dať v práci výpoveď a založiť si firmu a cukrársku výrobňu. “

Stretli ste sa vo Vašej práci s kopírovaním Vášho know-how a dizajnov zákuskov? Ako s tým bojujete?

Stretávam sa s tým dennodenne a niekedy častejšie, ako by mi bolo sympatické. Ale tak to je, a tak to vo svete chodí. Ak robíte niečo dobre, ľudia sa budú chcieť zviezť po vašom chrbte. Samozrejme som veľmi šťastná, ak sa niekto inšpiruje mojimi koláčikmi či dizajnom a označí ma. Vtedy mám naozaj pocit šťastia, že niekoho môžem inšpirovať. Druhá strana mince je však to, ak niekto do detailu odkopíruje môj dizajn a predáva ho za svoj. Ale taký je život, taká je „konkurencia”. Snažím sa celé toto vnímať čo najmenej a hlavne stále vymýšľať niečo nové, kreatívne a iné

„Zákazníkov odmietam, žiaľ, pravidelne, vo väčšine období roka nedokážeme uspokojiť dopyt, ktorý po našich výrobkoch je. Ale tak to je správne, Lulus bakery nikdy nebude veľkovýrobňa, ale malá cukrárska výroba“

Často sa zúčastňujete Trnavského rínku. Na Vaše zákusky ľudia stoja dlhé rady a všetky sa vypredajú do pár hodín. Aký je pocit stáť tam potom pred prázdnym pultom?

Vždy som trošku smutná, keď vidím ľudí, ktorí prišli z celého Slovenska a koláčiky sa im neušli. Ale na druhej strane tam vždy stojím s vedomím, že sme do toho dali maximum, piekli sme viac hodín denne ako by bolo dobré a vhodné a nedokázali sme napiecť ani o koláčik navyše. Je to krásny pocit, keď ľudia čakajú na moje koláčiky. Často sa na ten rad nemôžem ani pozerať, lebo sa mi tlačia slzy do očí, taká som šťastná a pyšná.

Napísali ste knihu Lulus – cukrárka. Dokáže podľa Vašich receptov napiecť aj úplný začiatočník? Nebojíte sa, že si takto vychováte konkurenciu?

Áno, snažila som sa knižky písať tak podrobne, aby podľa nich dokázal upiecť naozaj aj úplný amatér. Často som sa stretávala s prvotným názorom, že moje knihy sú “pretextované”, ale ja som sa rozhodla ísť tou cestou, že každý jeden krok a detail vysvetlím čitateľom dopodrobna. Konkurencie som si už vychovala habadej Ale konkurencia je zdravá, bez nej by to celé bolo príliš jednoduché.

Je cukrárstvo doménou žien alebo mužov? Alebo záleží v ktorej krajine? Napríklad vo Francúzsku sú cukrári najmä muži, prečo to tak je?

U nás na Slovensku pečú hlavne ženy. Myslím si, že je to tým, ako sme boli vychovaní, a ako bolo zaužívané to, že pečenie patrí medzi ženské domáce práce. Veď máte nejakú spomienku z detstva, ako vám dedko upiekol štrúdľu? Ja teda veru nie Naopak v zahraničí sa cukrárstvo považuje skôr za umenie, vyžadujúce dokonalý cit pre detail a precíznosť, preto sa mu venuje mnoho mužov. Ale doba sa mení aj u nás a ja poznám niekoľko veľmi šikovných cukrárov, ktorých to baví, napĺňa a je to veru vidieť.

„Je to krásny pocit, keď ľudia čakajú na moje koláčiky. Často sa na ten rad nemôžem ani pozerať, lebo sa mi tlačia slzy do očí, taká som šťastná a pyšná. “

Pociťujete to, že ste ženou vo vašom odbore ako výhodu alebo naopak nevýhodu?

Vôbec to neriešim. Myslím si, že keď človek robí svoju prácu dobre, pokorne a s láskou, je úplne jedno, kto je a ako vyzerá.

„Dlhočizné pracovné dni nie sú výnimkou, a ak sviatok padne na stred týždňa, väčšinou sa nám nepodarí užiť si ho doma s rodinami.“

Súčasťou Vašej práce je práca najmä počas víkendov a sviatkov, nájdete si čas na oddych? Nie je Vám ľúto, že v dobe kedy ostatní dovolenkujú, Vy musíte pracovať?

Moje dievčatá pracujú klasicky od pondelka do piatku, ja som v práci aj v soboty, kedy odovzdávam objednávky a stretávam sa so zákazníkmi na konzultácie. Nedele sú vždy voľné. Takže to nie je až taká tragédia Ale samozrejme treba rešpektovať to, že keď je svadobná sezóna, sviatky ako Veľká Noc či Vianoce, treba jednoducho potiahnuť a zamakať. Dlhočizné pracovné dni nie sú výnimkou, a ak sviatok padne na stred týždňa, väčšinou sa nám nepodarí užiť si ho doma s rodinami. Ale s tým sa asi počíta

Má podľa Vás rodinné zázemie dôležitú úlohu v budovaní si vlastných snov a cieľov? Viete si predstaviť, že by ste dosiahli toľké úspechy bez rodinného zázemia a podpory?

Rodinné zázemie je základ. Bez podpory rodičov a celej rodiny by som sa určite nedostala tam, kde som. Stálo to kopec preplakaných dní a nocí a častokrát aj moji rodičia večer zobrali zásteru a išli mi pomáhať umývať riady a upratovať. A tak to má byť, bez rodiny by to bolo celé veľmi ťažké, možno aj nereálne.

Mali ste niekedy v živote krízu kedy ste v sebe nevedeli nájsť motiváciu na pokračovanie vo Vašej práci?

Zatiaľ nie. Mala som už ťažké obdobia, kedy som mala pocit, že mám všetkého už dosť a nič nové a kreatívne v sebe nenájdem, no vždy sa to zlomilo a veľmi rýchlo som to prekonala. Milovať svoju prácu je základ.

Keď budete mať v budúcnosti svadbu, budete mať tortu zo svojej dielne alebo oslovíte niektorého z kolegov z inej cukrárskej dielne?

No to by teda bolo, aby mi ju niekto iný piekol :D Moje milé kolegynky mi napečú a ja im pri tom budem nenápadne dýchať zozadu na chrbát a kontrolovať

Jete zákusky?

Ale áno, občas ma chytí taká chuť, že aj odrezkov máme na výrobni málo

Naučila Vás niečo Vaša práca?

Pokore, vytrvalosti, absolútnej oddanosti. Myslím, že bez toho žiadne podnikanie nemôže fungovať.

Čo máte na Vaše práci najradšej?

To, že keď každé ráno otvorím moju výrobničku viem, že som doma

„Bez podpory rodičov a celej rodiny by som sa určite nedostala tam, kde som. Stálo to kopec preplakaných dní a nocí a častokrát aj moji rodičia večer zobrali zásteru a išli mi pomáhať umývať riady a upratovať.“

Čo by ste poradili ženám, ktoré majú svoj sen, len majú strach realizovať ho?

Treba to skúsiť, samozrejme dobre sa pripravím na prípadný úspech, ale aj neúspech. Príprava je základ, všetko treba mať naštudované a do detailu usporiadané v hlave. Ale určite si treba ísť za svojimi snami. Naozaj nie je nič lepšie, ako môcť robiť to, čo človek miluje a čo ho napĺňa.

Ako najradšej relaxujete? Ako dopĺňate energiu?

Veľmi rada spím Rada si len tak lebedím doma pri dobrom seriáli alebo filme, milujem dobré jedlo a gastronómiu, cestovanie a výlety. To je môj najväčší relax a milujem variť!

Ako vyzerá Váš bežný deň?

Myslím si, že zväčša úplne bežne. Zobudím sa, strávim XX (a niekedy aj viac) hodín v práci. Potom prídem domov, nalejem si pohárik dobrého vína a varím To je môj najčastejší bežný pracovný deň.

Lucia je ošperkovaná týmito šperkami: