Bohatosť v jednoduchosti

Keď začnete študovať náš folklór do hĺbky, za každými otvorenými dverami nájdete 10 nových. Ja som začala absolútne povrchne, vnímala som len estetickú krásu našich krojov a vzorov, neskôr som začala študovať materiály a techniky na výrobu a vyšívanie krojov. Táto cesta ma zaviedla do kontextu prírody a prostredia odkiaľ kroje pochádzajú. Študovala som pôvodnú architektúru, zvyky, remeslá a tradície. Neskôr sa pridal historicko-kultúrny kontext, vďaka ktorému som natrafila aj na najstaršie zachovanú pôvodnú tradičnú kuchyňu našich predkov a bolo to fascinujúce. Bohatosť v jednoduchosti našich pôvodných pokrmov je mimoriadna. Naši predkovia boli pochopiteľne neskutočne spätí s prírodou, a v závislosti od prostredia v ktorom žili sa menil aj obsah ich každodenných pokrmov. Na základe týchto poznatkov som subjektívne zostavila tradičnú štedrovečernú večeru, ktorá bola na našich stoloch ešte pred vplyvom socialistického hospodárstva a dávno pred príchodom priemyselnej revolúcie. Zaujali ma tradície, zvyky, a čo je veľmi zaujímavé, výživová bohatosť pôvodnej štedrej večere. Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera neznamenala, že minieme množstvo peňazí, aby sa nám stôl prehýbal pod kilami jedla, ktoré musíme nasilu jesť tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny, znamenala začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé. Postupne vás prevediem vianočným menu našich predkov a s výživovou poradkyňou urobím rozbor všetkých jedál, aby som ukázala ako zdravo, jednoducho a lacno sa naši predkovia v skutočnosti stravovali. Dúfam, že sa vám moje vianočné menu bude páčiť a necháte sa ním inšpirovať pri tohtoročnej štedrej večeri.

Najbližších 9 dní vám vždy večer o 19:00 postupne predstavím 9 chodov pôvodnej štedrej večere, ktoré v závere zostavím do jedného uceleného blogu, aby ste sa k nemu mohli kedykoľvek vrátiť.

Bohatosť v jednoduchosti – Tradičné VIANOČNÉ menu

Tento tradičný zvyk netreba obzvlášť vysvetľovať. Na mnohých miestach sa štedrovečerná večera začínala rozkrojením jablka. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik alebo hniloba znamená smrť či chorobu. Popri jabĺčku sa zastavíme aj pri ostatných vianočných zvykoch na horných Kysuciach (autor Jozef Marec).

• V dobe, keď sa vo väčšom chovali ovce, tak sa nesmelo deň pred Vianocami prísť do chalupy v kožuchu. „Nedržali by sa ovce“. Tento archaický pozostatok pastierskej ochrannej mágie bol veľmi prísny.
• Na Vianoce sa vykonával aj takýto obrad: Gazda vzal drevenú kijaň (veľké drevené kladivo, ktoré sa používalo na štiepenie jedľových polien na šindel) a udrel ňou o zem. Prítomní sa pýtajú: „Čo biješ?“ a gazda odpovedá: „No krty zabíjam!“ A to sa 3x opakovalo.
• Chalupa musela byť vyupratovaná, hlinená dlážka sa vyrovnávala a musela sa vyutierať.
• Steny sa omietli bielym vápnom, vybielila sa aj pec.
• Slobodná dievka pred večerou vyzametala obradným spôsobom izbu. Nie v smere k dverám ale od dverí k stolu. Smeti sa vyniesli von a museli sa vysypať za plotom. Vtedy ak počula psa zaštekať, tak z tej strany jej mal prísť ženích.
• Obrus bol čistý biely a pod neho sa dalo trochu obilia.
• Pod stôl sa dal železný predmet.
• Pred štedrou večerou boli všetci vykúpaní, mali umyté vlasy a oblečené čisté sviatočné šaty.
• Na stole musel byť kľúč od chalupy, aby ju nevykradli zlodeji, ale dvere museli byť odomknuté, aby sa na večeri mohli zúčastniť aj dušičky zosnulých.
• Boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť.
• Večerať sa chodilo, keď vyšla prvá hviezda, to bolo okolo 16tej hodiny. Pred zasadnutím ku stolu sa najskôr nachoval dobytok, pre ktorý sa jeden hlt z každého jedla odkladal do maselničky pod stolom. Ku každému zvieraťu sa gazda prihovoril a dotýkal sa ho.
• Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené.

Oblátky spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Farárovi v košíku pokrytom peknou vyšívanou prikrývkou dávali za oblátky fazuľu, múku, klobásu či tkaný uterák.

Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Oblátky sme zaradili ako chod číslo dva z celkových 9-tich chodov.

Po tom, čo sa gazda pomodlil a každý dostal oblátky s medom, najstarší člen rodiny, zvyčajne babka, pomedovala po čele každého člena rodiny, aby boli všetci sladkí, dobrí a hlavne zdraví.

Pri oblátkach za zastavíme pri ďalších vianočných zvykoch na horných Kysuciach (autor Jozef Marec):

• Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie. Takúto veštbu predpovedal aj smer dymu po zhasnutí sviečky.
• Stôl musel byť situovaný tak, aby nikto nesedel tvárou ku vchodovým dverám, aby neumrel alebo neodišiel z domu.
• Stromčeky sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne len jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von. Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia a to v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov. Jedľa biela bola u Slovanov stromom magickým a dobrým a predstavovala čistotu a zdravie. Dokonca aj dom sa kropil na obed v Božie narodenie jedľovou halúzkou a svätenou vodou od východnej strany na západnú. Strom bol zdobený červenými jablkami a orechmi.

Zimný slnovrat, alebo inak nazývaný aj slovanský Kračúň (Kračun je aj na východnom Slovensku nízka nekysnutá placka s rôznymi plodinami, ktorá sa piekla pre dobytok), bol v dávnych predkresťanských európskych dejinách symbolom zrodenia slnečného boha, ktorý sa z ďalekých temnôt vracia nazad k ľuďom, aby priniesol teplo a svetlo, čiže život. Kresťanstvo ho neskôr pokrylo svojim najkrajším sviatkom, aby zostala zachovaná symbolika. Narodenie Krista totiž tiež predstavovalo svetlo a nádej na večný život. Zmenila sa terminológia, ale zmysel ostal rovnaký, aj keď ukrytý do množstva obyčajných rituálov. Niektoré z nich sa zachovali do dnešných čias. Zvyky a obrady na sviatok zimného slnovratu mali ochranný a prosperitný, prípadne liečivý a ľúbostno-prognostický charakter. Úcta k tomuto sviatku a jeho autorita museli byť obrovské. V tento deň platilo všeobecne platné pravidlo o nevhodnosti návštev ale napriek tomu si niektoré osoby neodpustili, aby si nešli niečo po domoch požičať. Sviatok zimného slnovratu mal zabezpečiť práve dobrú úrodu a prosperitu na nadchádzajúci roľnícky rok. Preto aj strava a jej súčasti mali nezastupiteľné miesto na štedrovečernom stole. Keďže sa celý deň držal pôst, jedinou príležitosťou najesť sa bola večera. Kračúň sa nazýval aj akýsi predchodca našej vianočky.

Cesto kračúňa sa zvyklo zarábať pramenitou vodou. V strede pečiva gazdiná urobila jamku, do ktorej nakvapkala med. Do cesta sa pridávali semená, ktoré mali rodine zabezpečiť nastávajúci rok úrodu (napr. strukoviny, ľan, konopné a iné semená). Magickú silu znásobovali aj ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak či petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami a šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj oblátky, svätená voda či posvätené zelinky. Niekedy sa do malej priehlbinky v strede dala fľaštička s medom. Neskôr sa tento koláč vylepšil a plietol sa do formy vrkočov a nazýval sa kračúnik (ako naša vianočka).

V minulosti boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo malo obradný charakter. Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť. Všetky živočíšne tuky boli nahradené maslom.

Verilo sa, že každé jedlo, ktoré je na vianočnom stole, má v sebe veľkú silu a moc. Preto sa s ním nakladalo úctivo a opatrne. Jedlo sa z jednej misy a nijaké jedlo sa nesmelo skonzumovať úplne do dna, lebo by rodina trela v budúcom roku biedu. Nemluvňatám, ktoré matky dojčili, priložili aspoň symbolicky lyžicu k ústam. Takisto sa verilo, že na stole má byť z každej plodiny, ktorá sa na gazdovstve pestuje. Pod obrus sa dávali peniaze, tie sa však už na Štefana museli dať preč. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Ostatné zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely.

Ak dievka vysypala omrvinky zo stola niekde na dvor, na jar tam vraj vyrástol magický ochranný kvietok – maronka. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely. „Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahoch. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť. Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok.

Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.

Kaše, či už obilninové alebo hrachové, boli súčasťou každodenného jedálnička našich predkov, preto kaša nesmela chýbať ani ako jeden z deviatich pokrmov štedrej večere. My sme zvolili jednu z najzdravších kaší a to pohánkovú. Kaša sa jedla z jednej misy. Každý z členov mal svoju lyžicu a každý z rodiny zjedol maximálne 2-3 lyžice.

Recept na tradičnú pohánkovú kašu:
250 g pohánky necháme napučať v dvojnásobku vody a potom asi 15 minút povaríme. Po uvarení ju necháme pod pokrievkou ešte dôjsť. Podávame ju poliatu roztopeným maslom alebo sladkým mliekom. Ku kaši môžeme pridať 300 g uvarených a pretlačených zemiakov, soľ, majorán, čierne korenie, postrúhaný cesnak a opraženú cibuľu. Všetko dobre rozmiešame a zapečieme v pekáči, kým kaša nie je ružová.

Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne 3 lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé.

Štedrovečernú večeru sprevádzalo mnoho pôvodných zvykov. Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok. Stôl sa omotal reťazou, aby rodina zostala pokope.

Keďže sa celý deň držal pôst, jedinou príležitosťou najesť sa bola večera.

Počas štedrovečernej večere bol prísny zákaz konzumovať mäso ale ryby boli povolené. Ryby boli súčasťou štedrej večere hlavne u obyvateľov žijúcich v blízkosti riek. Konzumovali sa najmä pstruhy a zubáče. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Pôst však zrejme tiež nie je pôvodný, v dobe pred príchodom cirkvi boli slávnosti zimného slnovratu sprevádzané bohatými hostinami. Autor knihy „Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach“ – Jozef Marec píše: „V literatúre zisťujeme, že mnohé pôvodné zvyky boli tŕňom v oku strážcom kresťanských dogiem. Uvedieme príklad: „Kto by Slamene Vanoce svetil, reťazmi stůl vazal ut supra, jako čarodenik da fl. 1.“ (jeden florén- zlaté) – Rajecké Teplice superintendent Daniel Krman 1707.““

Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme.

1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame. Zemiakový šalát sa jedol z jednej misy, aby rodina držala pokope a jedli sa maximálne 2 až 3 sústa.

Sušené ovocie bolo neodmysliteľnou a potrebnou súčasťou stravy našich predkov. Bolo bohaté na cukry a vitamíny, preto bolo pochopiteľné, že sa stalo súčasťou aj štedrej večere. Sušili sa najmä slivky a marhule. Vo vinohradníckych oblastiach aj hrozno. K štedrej večeri sa podávali nápoje, dospelí pili víno, pálenku alebo teplú pálenku. Deti pili akúsi kompótovú šťavu, ktorá sa vyrobila vyvarením sušeného ovocia a orechov, čiže prírodná forma alebo predchodca našich sirupov.

Pozrite si všetky chody našej tradičnej štedrej večere na našom blogu. Ku každému chodu sme vypracovali výživovú hodnotu na jednu osobu.

Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov.

Deti s „kompótom“: 1 114 kcal, 33 g bielkovín, 30 g tuku, 168 g sacharidov a množstvo vitamínov.

Čo myslíte, ako to je so štedrou večerou a jej výživovými hodnotami dnes? Nemali by sme sa aj v gastronómii vrátiť späť ku našim koreňom?