BOHYŇA

Chladná, ale spravodlivá Morena, nádherná Lada,
matka Mokoša. Slovanské bohyne dnes už veľmi nevnímame,
ale našim prapramatkám boli dôverne blízke.
Spoliehali sa na ne, prosili ich, radili sa s nimi.
Bohyne boli všadeprítomné. Určovali a riadili každodenný
život našich predkov, striedanie ročných období
a životne dôležité poľnohospodárske cykly.
Zdá sa, že dnes sa tieto bohyne kamsi vytratili.
Nevnímame ich. Nepamätáme si ich.

Môže ale zmiznúť niečo, čo nás sprevádzalo od narodenia až po smrť, desiatky generácií, tisícky rokov? Nie, slovanské bohyne sú tu stále, ibaže sú o niečo nenápadnejšie. Neznamená to, že sa skrývajú len v povestiach, skanzenoch a na folklórnych festivaloch. Zmenili sa na archetypálne bytosti, ktoré si nesieme v spoločnom podvedomí.

Prizerajú sa na nás zhora, alebo sú priamo v nás, aj keď si to neuvedomujeme? Pretože spoznávaním vlastností našich slovanských bohýň, zisťujeme, že každá z nás má v sebe kus každej z nich. Bohyne nás inšpirujú, dávajú nám energiu, motivujú k lepším výkonom. Nezáleží na tom, či hľadáme liek proti rakovine, možno sme dirigentky, harfistky, antropologičky alebo sa venujeme vegánskemu blogu.