Karla Wursterová

Študovala na prestížnej Národnej škole pre administratívu v Paríži. Ako diplomatka pôsobila na zastupiteľských úradoch v Prahe a Bruseli. Bola výkonnou riaditeľkou Medzinárodného vyšehradského fondu. Zaoberala sa zbližovaním krajín V4 v rámci projektov z oblasti kultúry, vzdelávania a ochrany životného prostredia, ale aj vytváraním nových príležitostí pre ambicióznych študentov a startupy.

Vašim rodným mestom sú Želiezovce, aké ste mali detstvo? Čím ste chceli byť ako dieťa?

Mala som nádherné detstvo vďaka mojej rodine. Vyrastala som v malom meste v blízkosti prírody, čo je pre deti naozaj čarovné. Nikdy nezabudnem na letá strávené pri Hrone. Aj keď viac ako polovicu môjho života som žila mimo môjho rodného mesta, vždy sa tam vraciam s láskou.

Veľkú časť letných prázdnin som trávila u mojej rozprávkovej babičky, ktorá žila v blízkosti kaštieľa v Rusovciach. Jej dom bol plný detského kriku, vône tých najúžasnejších koláčov a dobrej nálady. Keď si potrebujem doplniť energiu, prejdem sa v Rusovskom parku a to okamžite vo mne vyvolá príjemné spomienky a emócie.

Už ako dieťa som túžila po práci, ktorá je spojená s cestovaním a spoznávaním rôznych kultúr.

Mali ste v rodine niekoho, kto sa venoval diplomacii a inšpiroval Vás?

Vyrastala som v lekárskej rodine. Môj otec je rešpektovaný chirurg, no mňa vždy lákali humanitné predmety. Inšpiráciou sa mi stal strýko, ktorý pôsobil v oblasti zahraničného obchodu. Fascinovaná som počúvala príbehy z rôznych exotických kútov sveta. Som vďačná mojim rodičom za to, že ma celý život podporovali, vrátane výberu mojej profesie a do ničoho ma nenútili.

„Vždy cítim obrovské zadosťučinenie, keď vidím hmatateľné výsledky našej práce. Vyzdvihla by som podporu farmárov v Keni, rozvoj vzdelanosti v Afganistane.“

Počas štúdia na vysokej škole ste pracovali ako letuška, neskôr ste sa usadili v Paríži a odtiaľ ste sa ako študentka Medzinárodných vzťahov dostala na francúzske veľvyslanectvo v Bangkoku. Tak ako to vlastne celé bolo a kde všade ste študovali a neskôr pracovali?

K lietaniu som sa dostala náhodou cez oznam na univerzite. Naučilo ma najmä disciplíne. Zároveň som však pochopila, že profesionálne túžim po niečom inom a v lietadle chcem byť radšej v pozícii pasažiera. Po ukončení Ekonomickej univerzity v Bratislave sa mi naskytla príležitosť pracovať na Úrade vlády SR. Cením si to obdobie, keďže sa práve v ňom formovali politiky potrebné pre naše členstvo v EÚ. Tam som nadviazala prvé kontakty so svetom diplomacie.

Cez štipendijný program francúzskej vlády som sa dostala najprv na krátkodobé kurzy vo Francúzsku a neskôr na štúdium na prestížnu školu Ecole Nationale d’Administration v Paríži. Súčasťou tohto štúdia bola aj stáž na veľvyslanectve Francúzskej republiky v Bangkoku. Po týchto skúsenostiach moje ďalšie kroky viedli do slovenskej diplomacie. Pôsobila som na slovenskom veľvyslanectve v Prahe, viedla som Medzinárodný vyšehradský fond a bola som súčasťou nášho predsedníckeho tímu na stálom zastúpení pri EÚ v Bruseli.

Je svet diplomatov výsostne mužským svetom, alebo v ňom majú rovnocenné zastúpenie ženy?

Svet diplomacie, ako aj iné oblasti politického a spoločenského života prechádzajú vývojom. Čoraz častejšie vidíme ženy vo vedúcich funkciách. Je to priorita nielen medzinárodných organizácií, ale aj niektorých vlád. Slovensko by sa malo inšpirovať týmto prístupom. Na to je potrebná motivácia, ktorú ja osobne nachádzam v silných príbehoch múdrych a úspešných žien – diplomatiek. Práve jedna z nich – Madeleine Albright (Marie Jana Korbelová) – pochádza z Československa.

Pociťujete to, že ste ženou vo vašom odbore ako výhodu, alebo naopak nevýhodu?

Pociťujem to ako výzvu. V agende, ktorú pokrývam, či už ide o medzinárodné organizácie alebo rozvojovú spoluprácu, zohráva rovnosť príležitostí veľmi dôležitú úlohu. Navyše mojim príbehom môžem inšpirovať iné kolegyne.

Aká je Vaša pracovná pozícia v súčasnosti, čomu sa venujete a čo Vás na Vašej súčasnej práci najviac napĺňa?

V súčasnosti som generálnou riaditeľkou Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Pokrývam široké spektrum oblastí ako je práca OSN, rozvojová spolupráca a poskytovanie humanitárnej pomoci, ale aj boj proti terorizmu a kontrola odzbrojovania. Taktiež usmerňujem Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a som osobná zástupkyňa prezidentky SR v Stálej rade Frankofónie.

Teší ma, že za posledné roky sa mi podarilo vytvoriť skvelý tím, ktorému môžem plne dôverovať. Sú to skutoční profesionáli a skvelé osobnosti, ktoré prichádzajú s kreatívnymi nápadmi, ako robiť veci lepšie. Vždy cítim obrovské zadosťučinenie, keď vidím hmatateľné výsledky našej práce. Vyzdvihla by som podporu farmárov v Keni, rozvoj vzdelanosti v Afganistane alebo moment, kedy sa nám podarí umiestniť mladých ľudí v štruktúrach OSN. Našou ambíciou je viac priblížiť našu prácu širokej verejnosti a intenzívnejšie s ňou komunikovať. V dobe rôznych dezinformačných kampaní je mimoriadne dôležité, aby sa k ľuďom dostali objektívne a pravdivé informácie.

Aký máte vzťah k Slovensku, keď ste celý svoj profesionálny život strávila na cestách? Čo máme na Slovensku, čo v iných krajinách nenájdete?

Hoci my, diplomati, sme často v zahraničí, puto s rodnou krajinou nie je nikdy prerušené. Prioritou každého diplomata má byť obhajoba záujmov svojej krajiny. Okrem toho je dôležitý aj vnútorný pocit a vzťah k nej. Hoci je úžasné spoznávať rôzne kúty sveta a kultúry, vždy sa rada vraciam domov.

Na Slovensku som vyrastala, momentálne tu pôsobím a tu aj chcem zostarnúť. O Slovensku sa hovorí ako o krajine s bohatým prírodným dedičstvom, no za skutočný unikát považujem našu mentalitu – raz vášnivú, inokedy melancholickú. Je to spôsobené našou históriou, ale aj spolužitím rôznych národnostných menšín a etnických skupín. Tieto črty sa plne odrážajú aj v našej kultúre a ľudovej tvorbe. Taktiež máme špecifický humor, ktorému len málokto rozumie.

„V živote ľudí sú viaceré hnacie motory. Sú ľudia, ktorí majú pevné rodinné zázemie a môžu sa oprieť o svojich najbližších v kritických a zlomových chvíľach. Ja som mala to šťastie, že som vyrastala v harmonickej rodine a vždy som cítila podporu zo strany mojich najbližších. “

Má podľa Vás rodinné zázemie dôležitú úlohu v budovaní si vlastných snov a cieľov? Viete si predstaviť, že by ste dosiahli toľké úspechy bez rodinného zázemia a podpory?

V živote ľudí sú viaceré hnacie motory. Sú ľudia, ktorí majú pevné rodinné zázemie a môžu sa oprieť o svojich najbližších v kritických a zlomových chvíľach. Ja som mala to šťastie, že som vyrastala v harmonickej rodine a vždy som cítila podporu zo strany mojich najbližších. Poznám však ľudí, ktorým takáto podpora nebola dopriata, napriek tomu dosiahli veľké úspechy a vedeli sa presadiť. Dôležitú úlohu zohráva aj sila osobnosti.

Súčasťou Vašej práce je časté cestovanie, neunavuje Vás to po toľkých rokoch?

Klamala by som, keby som tvrdila, že nie sú chvíle, keď som vyčerpaná. Roky v diplomacii ma však naučili, ako je dôležité efektívne si naplánovať svoj pracovný program vrátane zahraničných pracovných ciest. Je potrebné vedieť delegovať úlohy na svojich kolegov a zúčastniť sa takých aktivít, ktoré majú reálnu pridanú hodnotu. Ak sú takéto cesty zmysluplné a prinášajú konkrétne výsledky a inšpirácie, prirodzene mi dodajú aj energiu a elán.

Mali ste niekedy v živote krízu kedy ste v sebe nevedeli nájsť motiváciu na pokračovanie vo Vašej práci?

Hlbokú krízu, kvôli ktorej by som stratila motiváciu a zmysel mojej práce som nemala. Zažila som však veľkú únavu a vyhorenie po našom predsedníctve v Európskej únii v Bruseli. Celý slovenský tím odvádzal neuveriteľné výkony a dovolím si tvrdiť, že sme išli na naše maximum. Aj po dvoch rokoch od nášho predsedníctva v inštitúciách EÚ pozitívne spomínajú výkony a výsledky slovenského tímu. Výkony však nie sú všetko, je dôležité v kritických chvíľach počúvať naše telo a dopriať mu relax a regeneráciu.

Naučila Vás niečo Vaša práca?

Naučila ma veľa vecí a stále ma formuje. Učí ma pracovať s mojim egom tak, aby som bola empatickejšia a vedela prijať rôzne názory, vrátane kritických. Byť trpezlivejšia, schopná motivovať kolegov a prekonávať vlastné limity.

„Výkony však nie sú všetko, je dôležité v kritických chvíľach počúvať naše telo a dopriať mu relax a regeneráciu.“

Čo máte na Vašej práci najradšej?

Najmä rôznorodosť a kreativitu. V posledných rokoch je definícia diplomacie oveľa širšia, čo umožňuje rozvíjať vzťahy s inými krajinami a atraktívne zviditeľniť svoju. Okrem tradičného politického dialógu sa do popredia dostáva verejná, kultúrna a ekonomická diplomacia. Vo svojej každodennej práci komunikujem so širokým spektrom aktérov, či už ide o štátnu správu, diplomatický zbor, mimovládne organizácie, akademickú sféru alebo privátny sektor. Každé takéto stretnutie ma obohatí a neustále posúva hranicu môjho myslenia.

Čo by ste poradili ženám, ktoré majú svoj sen, len majú strach realizovať ho?

Aby boli odvážne a prekonávali svoj strach a obavy. A keď už dosiahnu svoj sen, aby inšpirovali ďalšie ženy a zdieľali s nimi svoje skúsenosti.

Ako najradšej relaxujete? Kde dopĺňate energiu?

Energiu mi vedia doplniť moji najbližší, či už ide o rodinu alebo priateľov. Najlepšie si oddýchnem v prírode, cvičením jogy a počúvaním hudby, ktorú si nastavím podľa toho, ako sa práve cítim. Jeden z najlepších odbúravačov stresu a únavy je pre mňa smiech. Nesmiem zabudnúť na cestovanie – moju veľkú vášeň aj vo voľnom čase.

Ako vyzerá Váš bežný deň?

Práve diplomacia je profesia, kde nemôžete hovoriť o bežných dňoch. Naša práca je veľmi rôznorodá. Vykonávame ju na rôznych miestach, v rôznych časových pásmach, v rôznych jazykoch a so širokým spektrom aktérov.

Máte nejaké životné motto?

Si obmedzovaný iba svojou vlastnou predstavivosťou. Nechaj ju rásť.

Karla je ošperkovaná týmito šperkami: